Úzkosť – príznaky: je to normálne alebo môžete mať dôvod na obavy?
V rušnom svete, v ktorom žijeme, nie je prekvapením, že úzkosť sa stala všadeprítomným spoločníkom mnohých ľudí. Všetci sme už niekedy v živote zažili ten známy uzol v žalúdku alebo zrýchlený tlkot srdca, ktorý sprevádza stresovú situáciu. Pre milióny ľudí na celom svete však úzkosť ďaleko presahuje rámec príležitostného nepokoja. Stáva sa neustálym bojom, ktorý ovplyvňuje ich každodenný život a oberá ich o pokoj a radosť, ktoré si zaslúžia.
V tomto blogovom príspevku sa vydáme na cestu, aby sme odhalili zložitosť úzkosti a prenikli do mnohotvárnej povahy jej príznakov. Či už ste niekto, kto zápasí s úzkosťou, alebo sa jednoducho snažíte hlbšie pochopiť tento rozšírený stav duševného zdravia, cieľom tohto skúmania je vrhnúť svetlo na často nepochopený svet úzkosti. Okrem toho sa dotkneme rozdielu medzi normálnou, zdravou úzkosťou a pretrvávajúcou, zdrvujúcou povahou úzkostných porúch. Tým, že objasňujeme úzkosť, príznaky a ponúkame náhľad na stratégie zvládania, chceme byť majákom podpory pre každého, kto sa pohybuje v búrlivých vodách úzkosti.
Čo je úzkosť?
Úzkosť je vo svojej podstate viac než len prchavá emócia; je to komplexná reakcia, ktorá sa môže prejavovať nespočetným množstvom spôsobov. Spektrum príznakov úzkosti je rozsiahle a rôznorodé, od jemného šepotu obáv až po zdrvujúce zovretie paniky. Pochopenie týchto príznakov je kľúčovým krokom pri rozširovaní empatie a podpory tým, ktorí čelia tomuto každodennému boju.
Úzkosť sa nerozlišuje, môže postihnúť ľudí každého veku, pôvodu a životnej situácie. Je však veľmi dôležité pamätať na to, že pre tých, ktorí ju hľadajú, je k dispozícii nádej a uzdravenie.
Úzkosť je prirodzená ľudská emócia charakterizovaná pocitom nepokoja, obáv, strachu alebo strachu. Je to normálna reakcia na stres alebo vnímané hrozby a v určitých situáciách môže byť užitočná, pretože nás pripravuje na konanie a ochranu pred nebezpečenstvom. Napríklad pocit úzkosti pred dôležitou skúškou alebo pracovným pohovorom nás môže motivovať, aby sme sa primerane pripravili.
Úzkosť sa však stáva problémom, keď sa stane nadmernou, dlhotrvajúcou alebo neprimeranou situácii, čo vedie k výraznému utrpeniu a zhoršeniu každodenného života. Keď úzkosť dosiahne túto úroveň, možno ju klasifikovať ako úzkostnú poruchu.
Úzkosť – príznaky
Úzkosť a úzkostné poruchy môžu mať veľmi individuálne prejavenie u každého. Avšak sú určité príznaky, z ktorých ak sa vyskytuje viac naraz a dlhodobo, naznačujú úzkosť.
Samozrejme, ak pociťujete únavu a podráždenosť po ťažkom dni, nemusíte sa zľaknúť. Po dňoch, kde zažívate viac stresu v osobnom alebo pracovnom živote, je to normálna reakcia tela.
Medzi najčastejšie pozorované príznaky úzkosti patria nasledujúce:
- Nadmerné obavy
- Nepokoj
- Únava
- Podráždenosť
- Svalové napätie
- Poruchy spánku
- Závratný srdcový tep (palpitácie)
- Potenie
- Nevoľnosť alebo podráždený žalúdok
- Dýchavičnosť
- Závraty alebo točenie hlavy
- Panické záchvaty
- Vyhýbavé správanie
- Ťažkosti so sústredením
- Nadmerné premýšľanie
Aké úzkostné poruchy existujú?
Bežne sa diagnostikuje niekoľko úzkostných porúch, z ktorých každá sa vyznačuje špecifickými vzorcami nadmernej úzkosti a súvisiacimi príznakmi. Medzi najčastejšie úzkostné poruchy patria:
Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)
GAD je častá a chronická úzkostná porucha charakterizovaná nadmernými a nekontrolovateľnými obavami a úzkosťou z rôznych aspektov života. Pre ľudí s GAD je často náročné kontrolovať svoje obavy a môžu pociťovať úzkosť v súvislosti so širokou škálou situácií alebo problémov vrátane zdravia, práce, rodiny, financií a každodenných úloh. Obavy sú zvyčajne neúmerné skutočnej hrozbe, ktorú daná situácia predstavuje, a pretrvávajú dlhšie obdobie, zvyčajne šesť mesiacov alebo dlhšie.
Medzi hlavné znaky generalizovanej úzkostnej poruchy patria: nadmerné obavy, nepokoj a podráždenosť, svalové napätie, únava, ťažkosti so sústredením a poruchy spánku.
Je dôležité poznamenať, že GAD sa diagnostikuje, ak sú tieto príznaky prítomné dlhší čas a spôsobujú výrazné ťažkosti alebo zhoršenie každodenného života. Nadmerné obavy a úzkosť sa nedajú ľahko vysvetliť alebo pripísať inému zdravotnému stavu, užívaniu návykových látok alebo iným poruchám duševného zdravia.
Generalizovaná úzkostná porucha môže postihnúť kohokoľvek a často sa vyskytuje súčasne s inými duševnými poruchami, ako je depresia alebo iné úzkostné poruchy.
Sociálna úzkostná porucha (sociálna fóbia):
Sociálna úzkostná porucha, známa aj ako sociálna fóbia, je úzkostná porucha charakterizovaná intenzívnym a pretrvávajúcim strachom zo spoločenských situácií alebo výkonov, v ktorých sa človek domnieva, že by ho ostatní mohli kontrolovať alebo posudzovať. Presahuje bežné pocity plachosti alebo nervozity, ktoré mnohí ľudia zažívajú v spoločenských situáciách.
Ľudia so sociálnou úzkostnou poruchou sa hlboko obávajú, že sa znemožnia, ponížia alebo že ich ostatní budú negatívne hodnotiť. V dôsledku toho majú tendenciu vyhýbať sa sociálnym interakciám alebo situáciám, ktoré vyvolávajú ich úzkosť. Strach môže byť taký ohromujúci, že výrazne zhoršuje ich schopnosť fungovať v každodennom živote a ovplyvňuje osobné vzťahy, vzdelanie, kariéru a celkovú pohodu.
Medzi hlavné znaky sociálnej úzkostnej poruchy patria: strach zo sociálnych situácií, vyhýbavé správanie, fyzické príznaky, negatívne sebahodnotenie, anticipačná úzkosť, vplyv na každodenný život.
Sociálna úzkostná porucha sa často začína v období dospievania alebo ranej dospelosti a ak sa nelieči, môže byť chronickým ochorením.
Panická porucha
Panická porucha je typ úzkostnej poruchy charakterizovanej opakujúcimi sa a neočakávanými záchvatmi paniky. Záchvaty paniky sú náhle epizódy intenzívneho strachu a nepohody, ktoré dosahujú vrchol v priebehu niekoľkých minút. Tieto záchvaty môžu byť veľmi nepríjemné a môžu u človeka vyvolať pocit, že nad sebou stráca kontrolu alebo dokonca zomiera.
Medzi hlavné symptómy panickej poruchy patria: panické záchvaty, strach z budúcich záchvatov, úzkosť z následkov.
Panická porucha sa môže začať počas neskorej adolescencie alebo skorej dospelosti a môže mať významný vplyv na život človeka, ak sa nelieči. Je nevyhnutné rozlišovať panickú poruchu od izolovaných záchvatov paniky, ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku špecifických stresorov alebo zdravotných stavov.
Agorafóbia
Agorafóbia je typ úzkostnej poruchy charakterizovanej intenzívnym strachom a vyhýbaním sa situáciám alebo miestam, z ktorých by mohlo byť náročné uniknúť alebo kde by pomoc nemusela byť ľahko dostupná, ak by sa u človeka objavili príznaky paniky alebo úzkosti. Strach nie je obmedzený na jednu konkrétnu situáciu, ale zvyčajne zahŕňa viacero prostredí.
Ľudia s agorafóbiou sa často vyhýbajú miestam alebo situáciám, ktoré vnímajú ako náročné na únik, ako sú preplnené priestory, verejná doprava, nákupné centrá, divadlá alebo otvorené priestranstvá. Môžu sa tiež vyhýbať tomu, aby boli sami mimo svojho domova, alebo situáciám, keď sa nemôžu ľahko dostať na "bezpečné" miesto, zvyčajne domov alebo k dôveryhodnej osobe.
Medzi hlavné znaky agorafóbie patria: strach z verejných priestorov, strach z panických záchvatov, obmedzenie aktivít.
Agorafóbia sa môže vyvinúť ako komplikácia panickej poruchy, ale môže sa vyskytnúť aj samostatne. Môže byť veľmi vyčerpávajúca a ovplyvniť schopnosť človeka zúčastňovať sa na každodenných činnostiach, udržiavať vzťahy a viesť plnohodnotný život.
Selektívny mutizmus
Selektívny mutizmus je úzkostná porucha v detstve, ktorá sa vyznačuje neustálym nehovorením v špecifických sociálnych situáciách, v ktorých sa očakáva, že dieťa bude hovoriť, napriek tomu, že v iných situáciách je schopné hovoriť. Deti so selektívnym mutizmom môžu pohodlne rozprávať a komunikovať v známom prostredí, napríklad doma alebo s blízkymi rodinnými príslušníkmi, ale na určitých verejných miestach, v škole alebo medzi neznámymi ľuďmi mlčia alebo hovoria len minimálne.
Medzi hlavné príznaky selektívneho mutizmu patria: sústavné nehovorenie, sociálna úzkosť, zasahovanie do každodenného života.
Je dôležité poznamenať, že selektívny mutizmus nie je zámerné odmietanie reči alebo jazyková porucha. Je to stav súvisiaci s úzkosťou, ktorý ovplyvňuje komunikáciu v špecifických kontextoch. Deti so selektívnym mutizmom môžu v situáciách, keď nehovoria, nájsť alternatívne spôsoby komunikácie, napríklad prostredníctvom gest, prikyvovania alebo písomnej komunikácie.
Presnú príčinu selektívneho mutizmu zatiaľ nebolo možné určiť, ale vedci predpokladajú, že súvisí s kombináciou genetických, psychologických a environmentálnych faktorov. Pri riešení selektívneho mutizmu je veľmi dôležitá včasná intervencia, ktorá dieťaťu pomôže rozvinúť primerané komunikačné zručnosti a zvládnuť sociálnu úzkosť.
Tieto úzkostné poruchy môžu výrazne ovplyvniť každodenný život, vzťahy a celkovú pohodu jednotlivca. Vymenované úzkostné poruchy je možné liečiť rôznymi metódami. V prípade vážnych a dlhotrvajúcich príznakov, odporúčame vyhľadať lekársku pomoc. Pomocou psychológa sa nastavuje liečba na zmiernenie príznakov.
Je možné liečiť úzkosť aj bez liekov?
Úzkostné poruchy vo vážnejšom stave a keď pretrvávajú dlhšie obdobie, odporúčame riešiť lekárom a adekvátnou liečbou.
Avšak existujú doplnky výživy, ktoré majú pozitívny vplyv na náladu a pomôžu zmierniť vnútorné napätie. Ak prežívate časté stresové situácie, vyskúšajte tieto doplnky výživy:
- Ashwagandha: patrí do skupiny adaptogénnych rastlín, a adaptogén je látkou ktorá pomáha telu vyrovnať sa so stresom. Pomáha kontrolovať mediátory stresu vrátane proteínov tepelného šoku a kortizolu. Podľa štúdie, ktorá bola vykonaná v roku 2020, sa dokázalo, že už 240 mg ashwagandhy dokáže vo veľkej miere znížiť stres. Efekt sa dostavil v tomto prípade v priebehu dvoch mesiacov nepretržitého používania.
- GABA: zlepšuje správne fungovanie nervového systému a napomáha k zdravému duševnému rozvoju.
- Maca: obsahuje flavonoidy, ktoré zlepšujú náladu a znižujú úzkosť. Štúdia z roku 2015 skúmala náladu a pocity 29 žien v procese menopauzy. Po 12 týždňoch sa potvrdilo, že užívanie macy vo veľkej miere eliminuje príznaky depresie a taktiež maca znížila u týchto žien krvný tlak.
Úzkosť je prirodzená ľudská emócia, ktorá nás chráni v náročných situáciách. Keď sa však úzkosť stane zdrvujúcou a pretrvávajúcou, môže sa rozvinúť do úzkostnej poruchy, ktorá výrazne ovplyvňuje náš každodenný život a pohodu. Pamätajte, že vyhľadanie odbornej pomoci nie je prejavom slabosti; je to odvážny krok k opätovnému získaniu kontroly a nájdeniu účinných stratégií na zvládanie úzkosti. So správnymi nástrojmi a podporou je možné zvládnuť zložité problémy úzkosti a podporiť život naplnený väčšou odolnosťou, pokojom a radosťou. Odstráňme stigmu obklopujúcu duševné zdravie a spoločne vytvorme súcitnejší a chápavejší svet pre emocionálnu pohodu každého človeka.
Zdroje:
The role of GABA in anxiety disorders - PubMed (nih.gov)
Anxiety disorders - Symptoms and causes - Mayo Clinic
Symptoms - Generalised anxiety disorder in adults - NHS (www.nhs.uk)
